Moja hlavná myšlienka bola dostať Endorphin Republic medzi ľudí, medzi pretekárov. Ukázať, že v Endorphine máme hneď niekoľko expertov, ktorí svoju prácu točia okolo svojej vášne. Team Endorphin Republic sa skladá najmä zo zamestnancov, ale pridávajú sa k nám aj ďalší fanúšikovia a ambasádori. Všetkých nás spája hlavne naša láska ku bicyklu – či už to je cesta, gravel alebo MTB. 

Tento rok beriem trochu ako štartovací. Teraz chceme byť hlavne vidieť a jazdiť tak, aby sme stáli na debne. Je super počuť, keď pri vyhlásení zaznie náš "Endorphin Republic". Hlavne vďaka Nikol Flašarovej a Romanovi Šťastnému sa nám to darí. A to nielen v SR. V budúcom roku by som rád Team posunul ďalej a možno ho rozšíril aj za hranice Endorphinu a pozval k účasť aj ostatných.

To bohužiaľ nie, alebo aspoň nie všetci naraz. Vzhľadom na to, že sme z rôznych predajní, z rôznych kútov SR, tak je to mimo našich možností. Ale napríklad chlapci z hradeckej predajne spolu trénujú veľmi často. Rád by som ale podnikol spoločné sústredenie, najlepšie na mojej obľúbenej Malorke

Počas klasického týždňa veľa tréningov spolu nenajazdíme. Obaja máme iný pracovný čas, a tak sa veľmi často nezídeme. Avšak posledné tri roky obchádzame dve sústredenia práve v teple, kde spolu trávime niekoľko hodín v sedle. Počas roka často vyrážame na horský bicykel. To hlavne nabiehame trasy závodov alebo trénujeme techniku.  

To je otázka na telo! (smiech) Nikol obetuje tréningu neskutočné množstvo času. Ja mám polovičný ročný nájazd kilometrov, a to sa niekde musí prejaviť. Našťastie tu sú ale zjazdy, jedine tam si zatiaľ držím vedenie. (smiech) Ale dosť často mi Niki dýcha na krk.

Popravde ma veľmi nebaví naháňať sa dve hodiny vo vysokej intenzite. Nehovorím, že také preteky nejazdím, ale radšej mám poriadne výzvy. Bude to aj tým, že nie som práve rýchlik, ani nie som klasický prototyp cyklistu. Ale keď si dobre nastavím hlavu, dokážem ísť dlho. Dlhé roky ma bavili 24 hodinové preteky, z ktorých mám aj svoje najväčšie úspechy. Tam ide predovšetkým o to prejsť čo najviac kilometrov za 24 hodín. Začalo to nevinne. Cieľ bol v závode prejsť 200 km, potom 300 a nakoniec padla aj hranica 400 km.

Áno. Bikepacking trvá ešte dlhšie ako 24 hodín, väčšinou sú to preteky na niekoľko dní. Baví ma na tom, že pri tom závodíš hlavne sám so sebou, so svojou hlavou. Všetko si na bicykli veziem, bez akéhokoľvek supportu na trati. Musím si tak vystačiť s tým, čo mám pri sebe, alebo čo si dokážem pozdĺž trate zohnať. Je to fakt dobrodružstvo, človek spí vonku, prejde veľký kus zeme a môže sa kochať okolím zo sedla bicykla.

Asi nemám úplnú závislosť, ale je to rozhodne veľká súčasť môjho života. V Endorphin Republic mám na starosť servisné oddelenie v našich predajniach, takže bicykle riešim od rána do večera. Preto je trochu zvláštne, že bicykel je pre mňa súčasne zdrojom odpočinku. Na bicykli totiž viem vypnúť a nepremýšľať nad ničím. A to je občas potrebné.

Jednoznačne šport a cestovanie. Bicykel u mňa hrá jasný prím, ale nebojím sa akéhokoľvek pohybu. Snáď až na beh. (smiech) Posledné dve zimy som si obľúbil skialp. Je to skvelý doplnok ku bicyklu. Skĺbiť prácu a šport je občas výzva. V týždni vyrážam na bicykel často až v tme so svetlom. Ale na druhú stranu v Endorphine žijeme všetci športom, takže mi tu vychádzajú v ústrety. Keď chceme ísť na sústredenie, tak jednoducho ideme.